Autor se z hlediska marxistické filozofie a metodologie zabývá revolucí v biologii ve vztahu k filozofii, teoretizací současné biologie, problémem biologické evoluce, druhem jako základní jednotkou evoluce, problémy klasifikace v biologii a v závěru klade otázku : "věk biologie" nebo ekologická katastrofa?

V tejto stati je najprv predstavená filozofia informácie (FI) a demarkácia jej predmetu v metodologicky ucelenej forme, to nadviazaním na koncepciu FI L. Floridiho. V porovnaní s jeho návrhom je vyčlenený i predmet metafilozofie informácie, a takisto je ujasnené aj označenie,,filozofie prima“. Floridi tvrdí, že jeho koncepcia FI ho môže voči iným filozickým disciplínam nadobudnúť. Problém chápania FI ako filozofie prima sa však ani po dvadsiatich rokoch od jeho uvedenia výraznejšej priamej reflexie nedočkal. V tejto štúdii je zodpovedaná (...) otázka, či je tento problém stále otvoreným problémom FI a ak áno, v akom zmysle. Je obhajovaná téza, že problém chápania FI ako filozofie primaje otvoreným problémom metafilozofie informácie, pričom vzhľadom na výsledky práce v FI sú identifikované niektoré oblasti, relatívne ku ktorým v súčasnosti môžeme, nemôžeme a nedokážeme FI označiť ako prima. (shrink)

V tejto stati je najprv predstavená filozofia informácie (FI) a demarkácia jej predmetu v metodologicky ucelenej forme, to nadviazaním na koncepciu FI L. Floridiho. V porovnaní s jeho návrhom je vyčlenený i predmet metafilozofie informácie, a takisto je ujasnené aj označenie,,filozofie prima“. Floridi tvrdí, že jeho koncepcia FI ho môže voči iným filozickým disciplínam nadobudnúť. Problém chápania FI ako filozofie prima sa však ani po dvadsiatich rokoch od jeho uvedenia výraznejšej priamej reflexie nedočkal. V tejto štúdii je zodpovedaná (...) otázka, či je tento problém stále otvoreným problémom FI a ak áno, v akom zmysle. Je obhajovaná téza, že problém chápania FI ako filozofie primaje otvoreným problémom metafilozofie informácie, pričom vzhľadom na výsledky práce v FI sú identifikované niektoré oblasti, relatívne ku ktorým v súčasnosti môžeme, nemôžeme a nedokážeme FI označiť ako prima. (shrink)

Rezultaty badan filozofów religii związanych z nurtem analitycznym są w naszym kraju mało znane, w każdym razie znacznie mniej, niż na to zasługują. Tłumaczenia prac zaliczanych już do klasyki w tej dziedzinie badan filozoficznych można policzyć na palcach jednej ręki. Są to następujące pozycje: Ludwig Wittgenstein, Uwagi o religii i etyce; John L. Mackie, Cud teizmu; John Hick, Argumenty za istnieniem Boga; Alvin C. Plantinga, Bóg, wolność, zło; Richard Swinburne, Spójność teizmu, oraz cenna antologia ważniejszych esejów wydana w serii: Fragmenty (...) filozofii analitycznej pod zbiorczym tytułem: Filozofia religii. Niedawno nakładem PWN, w cyklu publikacji z szeroko pojętego religioznawstwa, ukazał się przekład pierwszej pracy, którą można traktować jako elementarne wprowadzenie do zagadnień podejmowanych przez analityczną filozofię religii. (shrink)

Článek se zabývá dějinami střetu mezi analytickou a kontinentální tradicí, který dominoval filozofii 20. století. I když obě tradice vzešly ze stejného intelektuálního prostředí a byly výrazně ovlivněny novokantovstvím, přesto se jejich vzájemné neporozumění postupem času prohlubovalo a při několika příležitostech situace přerostla v otevřené nepřátelství. V článku je popsáno deset nejzávažnějších konfliktů: Russell vs. Bergson, Schlick vs. Husserl, Carnap vs. Heidegger, Ryle vs. Heidegger, Popperova kritika pseudovědy, konference v Royaumont, Searle vs. Derrida, odhalení Heideggerovy nacistické minulosti, Derridův čestný doktorát (...) z Cambridge a Sokalův podvrh. Na počátku 21. století se ukazuje, že rozepře analytické a kontinentální filozofie se vyčerpala. Mnohem podstatnější je spor o samotnou metodologii filozofie, jenž se projevuje v rozhraní mezi naturalisticky a antinaturalisticky zaměřenými mysliteli. (shrink)

The article presents the life and work of Juraj Dragišić, a philosophical and theological writer, as one of the most important and influential Croatian philosphers of 15th and 16th century. A brief presentation of his university and ecclesiastical career is followed by a closer examination of some of Dragišić’s works in which he discusses a whole range of philosophical, theological, and logical issues, such as the problem of the authenticity of prophecies, freedom of will, restoration of Christianity, logics, and dialectical (...) skill, and others. In the conclusion, it has been pointed out that Dragišić was, not only due to his works, but also his ecclesiastic and political career, a true man of his time that in the intellectual sense anticipates certain tendencies which are to become prominent in the mid of the 16th century. (shrink)

Matija Vlačić Ilirik was one of the pillars of Luther’s Reformation. In a special way, he dedicated himself to one of its most important issues – the understanding of the Scriptures, and can, therefore, be considered a significant instigator of the founding of modern hermeneutics. As an excellent connoisseur of classical languages he recognized the importance and dealt with many issues of language, grammar, logic, and dialectic, as essential prerequisites for understanding everything which exists, and hence of the written text (...) also. In this connection, his skepticism towards philosophy is apparent, since the main source of theological cognition, for him, is revelation, and not the human reason, which was principally destroyed by Original Sin. He found the confirmation of his ideas in the current debates with both proponents and opponents of the Reformation, as well as in his research into church history, wherein he incessantly tried to find the witnesses of the truth, as he perceived it. (shrink)

Přístupným způsobem se autorka snaží pomoci mladým lidem proniknout do složitých filozofických otázek. Pro výklad zvolila antickou řeckou filozofii, v níž se tyto otázky projevují tak, jak vznikaly na úsvitu evropskécivilizace aje tedy možno sledovat jejich vývoj v logické historické návaznosti.