Ethical leadership has become a thriving research field. However, on reviewing previous research, we argue that several fundamental questions remain unclear and need further investigation. Ethical leaders are defined as behaving ‘normatively appropriate[ly]’ :117–134, 2005), but it remains unclear what this entails. What specific behaviours does an ethical leader show? To date, ethical leadership has focused primarily on leader behaviour towards employees. Which stakeholders apart from employees are important to the ethical leader, and what kind of ethical behaviour does the (...) ethical leader show towards them? What are further antecedents and consequences of ethical leadership? We addressed these questions by qualitatively analysing interviews with 17, mostly Swiss, executive ethical leaders. The results indicate that executive ethical leaders care not only about employees but also about other stakeholders, such as customers, suppliers, owners of companies, the natural environment and society. Additionally, this study identified a broad range of executive ethical leaders’ behaviours towards these stakeholders, and, therefore, may function as a useful resource for future quantitative studies. Furthermore, we identified several antecedents of executive ethical leadership, for example ethical role models, business strategy and owner’s values, and consequences such as effects on other stakeholders than employees. Finally, our results shed more light on the processes of ethical guidance of employees. Managerial implications and avenues for further research are discussed. (shrink)

Este é um estudo sobre a mediação da cultura no processo de compreensão e interpretação das normas jurídicas na determinação de seu significado e alcance de sua aplicação concreta, com base no estudo da obra Verdade e Método, de Hans-Georg Gadamer, analisa-se o papel da cultura no procedimento hermenêutico jurídico, tanto do ponto de vista do intérprete, quanto do destinatário da norma jurídica, onde o jurista entra no jogo da interpretação da norma, com o conjunto de preconceitos proporcionado pela tradição, (...) tendo um horizonte que deve fundir-se com o horizonte do caso concreto, para produzir simultaneamente uma compreensão e interpretação da norma, que permita resolver o caso concreto, por uma solução interpretativa criativa que se manifesta através da linguagem, que no que lhe concerne é um produto cultural que permite a compreensão e expressão do pensamento humano em diálogo até com outras culturas, para que a cultura seja o palco, o horizonte onde se dá o processo histórico de formação e aplicação do ordenamento jurídico. (shrink)

This article develops theory on responsible leadership based on a model involving three leadership roles: an expert who displays organizational expertise, a facilitator who cares for and motivates employees and a citizen who considers the consequences of her or his decisions for society. It draws on previous responsible leadership research, stakeholder theory and theories of behavioral complexity to conceptualize the roles model of responsible leadership. Responsible leadership is positioned as a concept that requires leaders to show behavioral complexity in addressing (...) all three roles. In three studies, we provide a first empirical test of antecedents and outcomes of the roles model of responsible leadership. The results of the studies indicate that responsible leadership is positively related to the leader’s perceived effectiveness, favorable stakeholder evaluations and employee engagement with the organization and society. Responsible leadership behavior, in turn, seems to be facilitated by leader empathy, positive affect and universal value orientation. (shrink)

Chris Stewart’s account of his experiences after purchasing a farm in Andalusia, in an isolated farmhouse in the mountains adjacent to Granada, are far from the traditionally bucolic depictions of a pastoral landscape, in which the drawbacks of agricultural life become unquestionably compensated by the bliss of life in nature. Even though, as the title indicates, he seems to be a born romantic and optimist, undefeated by the inconveniences of a life without the everyday commodities of a First-World country in (...) the twenty-first century, his memoir narrative is soon balanced by his own testimony, which provides a realistic counterbalance to Stewart’s initial idealistic portrayal of life in rustic Alpujarras. Nonetheless, as this article intends to demonstrate, it is precisely this necessary demystification of the rural setting prevailing in certain areas in Andalusia that becomes crucial for the establishment of an essential complicity with the audience, thereby trained to appreciate—and even become enthralled by—the reality of the rural surroundings which the contemporary reader can no longer envision as merely a place of “vales and hills” softly covered by “a host of golden daffodils”. El relato que lleva a cabo Chris Stewart acerca de sus experiencias tras adquirir una finca en Andalucía, en un lugar apartado de la sierra lindante con Granada, se aleja de las descripciones bucólicas de paisajes pastorales en los que las desventajas de la vida agrícola quedaban incuestionablemente compensadas por el gozo de la vida en mitad de la naturaleza. Incluso pese a que, tal y como el título de su novela indica, Chris Stewart parece ser un romántico y un optimista de nacimiento, que no se deja vencer por los inconvenientes de una vida sin las comodidades cotidianas de un país del primer mundo en el siglo xxi, su memoria-narrativa se ve inmediatamente equilibrada por su propio testimonio, que proporciona un contrapunto realista al idealizado retrato inicial de la vida en las rústicas Alpujarras. No obstante, como el presente artículo pretende demostrar, es precisamente esta necesaria desmitificación del entorno rural de ciertas zonas de Andalucía lo que resulta crucial para poder establecer una esencial complicidad con el lector, que llega, de este modo, a valorar, e incluso, a sentirse fascinado, por la realidad del contexto agrario, el cual deja ya de percibir meramente como un lugar de «valles y colinas» delicadamente cubierto por «una cohorte de dorados narcisos». (shrink)

Gracias a unas intervenciones de recuperación que se presentaban casi imposibles, dentro del amplio plan de restauración, precedido de investigaciones y estudios, de todo el conjunto de las edificaciones que bajo Augusto fueron realizadas en la colina del Palatino, se han abierto al público en Roma las puertas de la casa que Octaviano mandó edificar en el año 36 a.C., antes de convertirse en Augusto (27 a.C.-14d.C.).

Článok sa zaoberá tematikou filozofického problému ja. Konfrontuje rôzne teórie za cieľom prísť s alternatívou, ktorá ich v istom zmysle zároveň vyťažuje i prekonáva. Najskôr je predstavená koncepcia Colina McGinna, ktorý poukazuje na vzdorovitosť ja voči bežným teoretickým prístupom a dospieva k „transcendentálnemu naturalizmu“. Tento postoj spočíva v tvrdení, že existuje skrytá objektívna štruktúra ja, ktorú však kvôli svojim kognitívnym obmedzeniam nie sme schopní nahliadnuť. Ďalej prichádzajú na radu na psychologických výskumoch založené úvahy Daniela Wegnera a Daniela Dennetta. Ja (...) podľa nich nie je ničím objektívne uchopiteľným, ale len užitočnou konštrukciu našich myslí. Následne sú oba pohľady zhodnotené skrze optiku „anomálneho monizmu“ Donalda Davidsona: dospievame k názoru, že ja je na fyzikálnej realite závislá, no zároveň prísnym vedeckým popisom a zákonom unikajúca entita – podobne, ako Davidsonove „mentálne udalosti“. Filozofický problém ja nespočíva v obmedzenosti našej poznávacej schopnosti, ale v tom, že sme bytosti schopné žiť v dvoch navzájom nezlučiteľných konceptuálnych ríšach – vo svete prísnej vedy a vo svete slobodných a zodpovedných osôb. Ja nemá skrytú objektívnu štruktúru; je to mentálny konštrukt, ktorý má však v rámci autonómnej mentálnej ríše nesmierny význam. (shrink)

Článok sa zaoberá tematikou filozofického problému ja. Konfrontuje rôzne teórie za cieľom prísť s alternatívou, ktorá ich v istom zmysle zároveň vyťažuje i prekonáva. Najskôr je predstavená koncepcia Colina McGinna, ktorý poukazuje na vzdorovitosť ja voči bežným teoretickým prístupom a dospieva k „transcendentálnemu naturalizmu“. Tento postoj spočíva v tvrdení, že existuje skrytá objektívna štruktúra ja, ktorú však kvôli svojim kognitívnym obmedzeniam nie sme schopní nahliadnuť. Ďalej prichádzajú na radu na psychologických výskumoch založené úvahy Daniela Wegnera a Daniela Dennetta. Ja (...) podľa nich nie je ničím objektívne uchopiteľným, ale len užitočnou konštrukciu našich myslí. Následne sú oba pohľady zhodnotené skrze optiku „anomálneho monizmu“ Donalda Davidsona: dospievame k názoru, že ja je na fyzikálnej realite závislá, no zároveň prísnym vedeckým popisom a zákonom unikajúca entita – podobne, ako Davidsonove „mentálne udalosti“. Filozofický problém ja nespočíva v obmedzenosti našej poznávacej schopnosti, ale v tom, že sme bytosti schopné žiť v dvoch navzájom nezlučiteľných konceptuálnych ríšach – vo svete prísnej vedy a vo svete slobodných a zodpovedných osôb. Ja nemá skrytú objektívnu štruktúru; je to mentálny konštrukt, ktorý má však v rámci autonómnej mentálnej ríše nesmierny význam. (shrink)