[The Molinist theory of the relation of divine prescience and human freedom in late Scholasticism and current analytic philosophy].

-- v. 5. V. słownik, indeksy i bibliografia.

Príspevok rieši definičný rámec pojmov inštitúcia a organizácia v optike filozofických a etických nástrojov štúdia vývinových špecifík teórie a praxe axiologických systémov. Hlavným cieľom je teoretické určenie týchto pojmov v záujme ich korektnej aplikácie v oblasti filozofie a etiky, kde často dochádza k ich zámene, alebo stotožňovaniu. Inštitúciu chápe ako etický, a teda aj praktický fundament existencie človeka ako indivídua, ale aj celej spoločnosti, s dôrazom na jej axiologické vymedzenie, ktoré je jej podstatou. V historickom kontinuu si všíma metamorfózy hodnotových, (...) a inštitucionálnych základov fungovania západnej civilizácie, cez jej dominantné dejinno-axiologické systémy: Staroveké Grécko, kresťanstvo a moderné politické ideológie v logike vzájomnej komparácie. (shrink)

Nie ulega wątpliwości, ze jak na książkę filozoficzną praca L. Boreckiego jest pozycją nietypowy i zarazem wyjątkową. Jej nietypowość wynika przede wszystkim z faktu, że autor nie jest zawodowym filozofem, a jego filozoficzne zainteresowania wynikają z problemów, na które natknął się w dziedzinach nie związanych z filozofią. Mamy tutaj do czynienia z książką „filozofującego lekarza", tak osoby autora określa się we Wstępie. Tego rodzaju prac pojawia się dość sporo. Wiele z nich - właśnie dzięki swemu potocznemu, pozbawionemu specjalistycznych wyrażeń językowi (...) - zdobywa popularność, jednakże stosunkowo nieliczne mają rzeczywisty wartość poznawczy, która nie polega wyłącznie na dostarczeniu czytelnikowi porcji przyciągających uwagę ciekawostek i kontrowersyjnych interpretacji, lecz jest odkrywcza z punktu widzenia filozofii. (shrink)

Štúdia interpretuje udalostnú hermeneutiku francúzskeho fenomenológa Clauda Romana, ktorú postuloval v publikáciách Udalosť a svet, Udalosť a čas a Tam je, a to cez prizmu umeleckej skúsenosti. Štúdia si kladie za cieľ interpretovať pojmy ako udalosť, advenant, ex-per-iancia, rekonfigurácia a ničota a poukázať na ich súvislosť s umením. Pracovná téza je: Advenant býva umelecky. Cieľom štúdie tak nie je len analýza a pred-stavenie Romanovho diela, ale aj vyzdvihnutie tendencií smerujúcich k chápaniu udalosti a advenanta v umeleckých kontúrach. Štúdia preto analyzuje (...) autorov kontext, ktorý tvorí fenomenologická hermeneutika, predovšetkým diela Martina Heideggera a Henriho Maldineya. V súvislosti s rekonfiguratívnym aspektom advenantovho bytia sa v štúdii stáva ústredným konceptom pojem figúry, z ktorého následne vyplýva problém herectva. (shrink)

Cílem této studie je představit základní rámec filozofického díla anglického volnomyšlenkáře Anthonyho Collinse (1676–1729) v kontextu britského osvícenského myšlení konce 17. a první poloviny 18. století. Prostřednictvím analýzy jednotlivých spisů je vyloženo Collinsovo chápání rozumu jako nástroje nepostradatelného nejen v oblasti poznání profánního, ale také divinálního. Studie dále sleduje Collinsovu obhajobu naprosté volnosti myšlení i formy jeho vyjádření. Významný prostor je věnován rovněž autorově filozofii náboženství. Studie dokládá, že Collins nebyl izolovaným myslitelem, ale že ve svém díle těžil jak (...) z předcházející (Spinoza, Herbert z Cherbury a především John Locke), tak i současné filozofické diskuze (zejména John Toland). (shrink)

Cílem této studie je představit základní rámec filozofického díla anglického volnomyšlenkáře Anthonyho Collinse (1676–1729) v kontextu britského osvícenského myšlení konce 17. a první poloviny 18. století. Prostřednictvím analýzy jednotlivých spisů je vyloženo Collinsovo chápání rozumu jako nástroje nepostradatelného nejen v oblasti poznání profánního, ale také divinálního. Studie dále sleduje Collinsovu obhajobu naprosté volnosti myšlení i formy jeho vyjádření. Významný prostor je věnován rovněž autorově filozofii náboženství. Studie dokládá, že Collins nebyl izolovaným myslitelem, ale že ve svém díle těžil jak (...) z předcházející (Spinoza, Herbert z Cherbury a především John Locke), tak i současné filozofické diskuze (zejména John Toland). (shrink)

Štúdia interpretuje udalostnú hermeneutiku francúzskeho fenomenológa Clauda Romana, ktorú postuloval v publikáciách Udalosť a svet, Udalosť a čas a Tam je, a to cez prizmu umeleckej skúsenosti. Štúdia si kladie za cieľ interpretovať pojmy ako udalosť, advenant, ex-per-iancia, rekonfigurácia a ničota a poukázať na ich súvislosť s umením. Pracovná téza je: Advenant býva umelecky. Cieľom štúdie tak nie je len analýza a pred-stavenie Romanovho diela, ale aj vyzdvihnutie tendencií smerujúcich k chápaniu udalosti a advenanta v umeleckých kontúrach. Štúdia preto analyzuje (...) autorov kontext, ktorý tvorí fenomenologická hermeneutika, predovšetkým diela Martina Heideggera a Henriho Maldineya. V súvislosti s rekonfiguratívnym aspektom advenantovho bytia sa v štúdii stáva ústredným konceptom pojem figúry, z ktorého následne vyplýva problém herectva. (shrink)

Psychofyzick problm je centrlnm problmem ve filozofii mysli. Filozofie pedkld adu een psychofyzickho problmu v podob koncept a teori ve snaze odpovdt na otzky, zda fyzick a mentln fenomny maj njak vztah a pokud ano, jakm zpsobem se tento vztah uskuteuje. Otzky ohledn vztahu fyzickho a mentlnho aspektu a ohledn jejich podstaty nejsou povaovny psychiatri za zsadn, pestoe se psychiatrie ve vzkumu i klinick praxi zamuje na dl aspekty tohoto problmu. Tento lnek zkoum, kter filozofick koncepce psychofyzickho problmu se (...) uplatuj v teoretickch konstruktech psychiatrie. (shrink)

Audiozáznam přednášky proslovené ve Filozofické jednotě na Katedře filozofie dne 26. března 2012.V přednášce se pokouším o velmi základní rozlišení tří funkcí, jež mohou myšlenkové experimenty plnit. Nejprve nabízím liberální definici myšlenkového experimentu, podle níž nejde nutně o výjimečné, nereálné, teoreticky zajímavé, bizarní, imaginární scénáře, nýbrž o celkem běžné představování si situace s kognitivním cílem. Snažím se ukázat, že navzdory své šíři je tato definice přiměřeným zachycením všech podstatných vlastností útvarů, jež intuitivně mezi myšlenkové experimenty počítáme. Stručně se poté věnuji (...) prvnímu významu myšlenkových experimentů: imaginární příklady jsou názornou pomůckou při posilování již získaných přesvědčení. Jejich první význam je didaktický. Druhý možný význam myšlenkových experimentů je předmětem vyhraněných diskusí zejména v posledním dvacetiletí: imaginární příklady jsou zdrojem zdůvodnění. Jejich druhý význam je tedy epistemický. Zatímco je však první, didaktický význam zcela nekontroverzní, epistemický význam myšlenkových experimentů je předmětem mnoha odmítnutí. Myšlenkové experimenty jsou tak často odkázány pouze do role názorných pomůcek bez další hodnoty. Snažím se ukázat, že existuje ještě třetí význam myšlenkových experimentů, význam dialektický. Vhodně použitý myšlenkový experiment může v kritické diskusi sloužit jako „přenašeč důkazního břemene”, tj. dokáže vyvolat argumentační tlak na protistranu. Imaginární scénář může za jistých okolností fungovat jako legitimní argument, aniž bychom však nutně museli předpokládat silný epistemický význam myšlenkových experimentů. Myšlenkové experimenty tak mohou být víc než jen líbivé ornamenty, zároveň ale nejsme zavázáni k obhajobě problematické epistemické teze.klíčová slova: myšlenkový experiment, epistemologie, důkazní břemeno. (shrink)

Nie ulega wątpliwości, ze jak na książkę filozoficzną praca L. Boreckiego jest pozycją nietypowy i zarazem wyjątkową. Jej nietypowość wynika przede wszystkim z faktu, że autor nie jest zawodowym filozofem, a jego filozoficzne zainteresowania wynikają z problemów, na które natknął się w dziedzinach nie związanych z filozofią. Mamy tutaj do czynienia z książką „filozofującego lekarza", tak osoby autora określa się we Wstępie. Tego rodzaju prac pojawia się dość sporo. Wiele z nich - właśnie dzięki swemu potocznemu, pozbawionemu specjalistycznych wyrażeń językowi (...) - zdobywa popularność, jednakże stosunkowo nieliczne mają rzeczywisty wartość poznawczy, która nie polega wyłącznie na dostarczeniu czytelnikowi porcji przyciągających uwagę ciekawostek i kontrowersyjnych interpretacji, lecz jest odkrywcza z punktu widzenia filozofii. (shrink)

Text nabízí přehled disertačních prací, které předložily ženy na filozofické a přírodovědecké fakultě Masarykovy univerzity od jejího založení do roku 1939. Podrobněji se věnuje těm disertačním pracím, které tematicky spadaly do tzv. filozofických věd. V dobovém chápání se jednalo o filozofii, psychologii, pedagogiku a sociologii. Hlavním cílem je představit odborný zájem žen v daném místě a časovém období.

Text nabízí přehled disertačních prací, které předložily ženy na filozofické a přírodovědecké fakultě Masarykovy univerzity od jejího založení do roku 1939. Podrobněji se věnuje těm disertačním pracím, které tematicky spadaly do tzv. filozofických věd. V dobovém chápání se jednalo o filozofii, psychologii, pedagogiku a sociologii. Hlavním cílem je představit odborný zájem žen v daném místě a časovém období.

Jednym z głównych pytań w filozofii logiki jest to, czy jest jedna, czy wiele logik. Pytanie to doczekało się różnych odpowiedzi, które formułują opozycyjne stanowiska: monizm logiczny contra pluralizm logiczny. Za reprezentatywnego przedstawiciela monizmu uznawany jest Willard Van Orman Quine, a pluralizmu — Susan Haack. Oba te stanowiska są kontynuowane współcześnie: monizm (m.in. Michael Dummett, Graham Priest, Timothy Williamson) oraz pluralizm (m.in. Jc Beall i Greg Restall, Johan van Benthem, Ottavio Bueno i Scott Shalkovski, Stewart Shapiro i Roy Cook). (...) Monizm jest znacznie mniej preferowany niż pluralizm. W artykule wskazano na źródła pluralizmu w logice (m.in. wieloznaczność spójników języka naturalnego, prawdy i wynikania) oraz przywołano argumentacje wybranych przedstawicieli tego stanowiska. (shrink)

Hlavným cieľom práce je identifikovať antinaturalistické črty etiky Dunsa Scota. Predpokladom je objasnenie pojmu naturalizmu. V teoretickej filozofii je možné rozlíšiť metafyzický, vedecko-metodologický a sémanticko-analytický naturalizmus. V praktickej filozofii je naturalizmus prítomný v etike cnosti, v ktorej sa pri dosahovaní dobrého života pracuje s pojmom ľudskej prirodzenosti a emočno-afektívna stránka človeka je relevantným prvkom etického uvažovania. Voči nej stojí etika pravidiel, podľa ktorej je zdrojom morálne dobrého ľudská racionalita, prax má byť formovaná podľa poznania rozumu a emocionalita je (...) v tomto etickom uvažovaní irelevantná. Na základe rozboru niektorých diel Dunsa Scota je jeho etika antinaturalistická v týchto bodoch: vôľa ako protiklad prirodzenosti; oddelenie morálky a blaženosti; sekundárny význam emócií v etickom uvažovaní; univerzálne záväzný imperatív lásky k Bohu; vôľa ako sídlo morálnych cností. Spojenie blaženosti, cnosti a prirodzenosti u Scota stráca vnútornú súdržnosť, prirodzené a morálne dobro nekonvergujú, čo sa odráža v „denaturalizácii“ morálky. Na základe identifikácie antinaturalistických čŕt Scotovej etiky prichádzame k záveru, že jeho etika má bližšie k etike pravidiel. (shrink)