El presente artículo busca interrogar al fenómeno de la apelación. Para ello, se examinará el vínculo entre fenomenología y apelación preguntándonos qué es preciso entender por la máxima husserliana que conmina a un retorno a las cosas mismas; en segundo lugar, intentaremos dilucidar cómo la obediencia crítica a la consigna fenomenológica ha supuesto una recomprensión de fenómeno al punto de transformar la consigna husserliana en un verdadero “retorno de las cosas mismas”. Finalmente, nos proponemos interrogar la apelación del fenómeno, a (...) partir del diálogo entre Marion y Romano. No solo intentaremos dilucidar cuál es la especificidad de la apelación, sino qué relación estricta hay entre fenómeno, particularmente insigne o saturado y apelación. (shrink)

El presente artículo busca interrogar el pathos de la vida y de la existencia, a partir del estudiode las obras de Michel Henry y de Henri Maldiney. Dicho intento de ampliar la razón recobrando ladimensión afectiva de la vida o de la existencia ha orientado a la fenomenologíahacia una reflexión profunda sobre una inmanencia absoluta de la vida o sobre la apertura hacia elacontecimiento de sentido que es propia a la existencia. De este modo, nos pregunatremos quéfenomenología se apropia mejor (...) la tarea de ampliar la razón hacia la dimensióndel sentir y de la afectividad. (shrink)

Štúdia interpretuje udalostnú hermeneutiku francúzskeho fenomenológa Clauda Romana, ktorú postuloval v publikáciách Udalosť a svet, Udalosť a čas a Tam je, a to cez prizmu umeleckej skúsenosti. Štúdia si kladie za cieľ interpretovať pojmy ako udalosť, advenant, ex-per-iancia, rekonfigurácia a ničota a poukázať na ich súvislosť s umením. Pracovná téza je: Advenant býva umelecky. Cieľom štúdie tak nie je len analýza a pred-stavenie Romanovho diela, ale aj vyzdvihnutie tendencií smerujúcich k chápaniu udalosti a advenanta v umeleckých kontúrach. Štúdia preto analyzuje (...) autorov kontext, ktorý tvorí fenomenologická hermeneutika, predovšetkým diela Martina Heideggera a Henriho Maldineya. V súvislosti s rekonfiguratívnym aspektom advenantovho bytia sa v štúdii stáva ústredným konceptom pojem figúry, z ktorého následne vyplýva problém herectva. (shrink)

Štúdia interpretuje udalostnú hermeneutiku francúzskeho fenomenológa Clauda Romana, ktorú postuloval v publikáciách Udalosť a svet, Udalosť a čas a Tam je, a to cez prizmu umeleckej skúsenosti. Štúdia si kladie za cieľ interpretovať pojmy ako udalosť, advenant, ex-per-iancia, rekonfigurácia a ničota a poukázať na ich súvislosť s umením. Pracovná téza je: Advenant býva umelecky. Cieľom štúdie tak nie je len analýza a pred-stavenie Romanovho diela, ale aj vyzdvihnutie tendencií smerujúcich k chápaniu udalosti a advenanta v umeleckých kontúrach. Štúdia preto analyzuje (...) autorov kontext, ktorý tvorí fenomenologická hermeneutika, predovšetkým diela Martina Heideggera a Henriho Maldineya. V súvislosti s rekonfiguratívnym aspektom advenantovho bytia sa v štúdii stáva ústredným konceptom pojem figúry, z ktorého následne vyplýva problém herectva. (shrink)

How should critics approach narrative temporality in times of ecological disorder? Literary critics have attempted to bridge eco-criticism with narrative theory, shifting attention from narrative content to narrative form. Econarratology studies how narrative shapes our understanding of the environment. Yet, eco-critical interrogations of narrative form are lacking. Grounded in a homogeneous conception of time, narratology often relays a dichotomy between narrativity and “dysnarrativity”. This dichotomy fails to translate the variety of temporal processes in film. I shall highlight the problem underlying (...) Jacques Rancière's critique of Deleuze's film-philosophy and its relevance for narrative theory. My discussion of this dispute is grounded in the examination of Apichatpong Weerasethakul's Uncle Boonmee Who Can Recall His Past Lives. Critics invariably base their analyses on Boonmee's remembrances and reduce narrative complexity to dysnarrative indeterminacy by accommodating non-human storylines into a human plot. I argue that Uncle Boonmee both confirms and bypasses the critique of linear narrative that is at heart of the Rancière-Deleuze discussion. In doing so, Weerasethakul's feature calls for a new paradigm – different, yet unlike the crystalline narrative, positively determined. By bringing the event to the fore, Deleuze offers another theoretical backdrop for event narratology, that in turn proves useful to econarratology. (shrink)

Within the variety of subjects considered by Heidegger after Being and time, the notion of ‘thinking’ stands out for its constant presence and for the central place it occupies in a large part of his later work. In fact, as a path towards overcoming metaphysics and as a means of rethinking the relationship between humans and being, distorted in the world of technique, Heidegger uses the exercise of thinking that is not only the heritage of philosophers, but is latent in (...) many of the habitual practices of individuals. This article aims to elaborate this notion in line with the concepts of forgetting and remembering, which are both human experiences and constitutive elements of being in its happening. The outlined thesis is thus that, in a world dominated by the entity, Heidegger ascribes to the ‘reminiscent thinking’ the task of restoring our relationship with being and thus widening the possibilities of meaning of our existence. (shrink)