Cieľom predkladanej state je pokus o upresnenie Kuhnovej teórie vedeckých revolúcií. Navrhujem rozlíšiť pojem vedeckej revolúcie, ktorý označuje sociologický fakt zmeny postoja vedeckého spoločenstva vo vzťahu k určitej teórii a pojem epistemickej ruptúry, ktorý označuje lingvistický fakt diskontinuity jazykového rámca, v ktorom je táto teória formulovaná. Analýzou zmien jazykového rámca možno získať klasifikáciu epistemických ruptúr na štyri typy, nazvané ideácia, re-prezentácia, objektácia a re-formulácia. V stati je každý z týchto typov epistemických ruptúr ilustrovaný na sérii príkladov z dejín fyziky. Uvedené (...) typy epistemických ruptúr úzko súvisia s vedeckými revolúciami. Klasifikácia epistemických ruptúr sa tak dá použiť ako východisko pri klasifikácii vedeckých revolúcií. Jednotlivé revolúcie možno klasifikovať podľa toho, akého druhu je epistemická ruptúra, ktorá príslušnú revolúciu sprevádza. (shrink)

The aim of the paper is to argue for the cognitive unity of the mathematical results ascribed by ancient authors to Thales. These results are late ascriptions and so it is difficult to say anything certain about them on philological grounds. I will seek characteristic features of the cognitive unity of the mathematical results ascribed to Thales by comparing them with Galilean physics. This might seem at a first sight a rather unusual move. Nevertheless, I suggest viewing the process of (...) turning geometry into an axiomatic-deductive science as a process of idealization in mathematics that is parallel to the process of idealization in physics. In Kvasz I offered an epistemological reconstruction of the process of idealization in physics during the scientific revolution of the seventeenth century. In the present paper I try to employ these epistemological insights in the process of idealization in physics and propose a reconstruction of the cognitive unity of the mathematical results ascribed to Thales, who can, on the basis of these ascriptions, be seen as one of the initiators of idealization in mathematics. (shrink)

Traditionally one main emphasis of the quantum mechanical measurement theory is on the question how the pure state of the compound system 'measured system + measuring apparatus' is transformed into the 'mixture' of all possible results of that measurement, weighted with their probability: the so-called “disappearance of the interference terms”. It is argued in this note that in reality there is no such transformation, so that there is no need to account for such a transformation theoretically. _German_ Gewöhnlich liegt ein (...) Hauptgewicht der quantenmechanischen Messtheorie auf der Frage des Übergangs vom,reinen Fall' des Gesamtsystems,gemessenes System + Messgerät' in das,Gemenge' aus allen möglichen Messergebnissen, gewichtet mit ihren Wahrscheinlichkeiten: Das sog.,,Verschwinden der Interferenzterme“. In dieser Notiz wird die Meinung vertreten, dass es einen solchen Übergang faktisch nicht gibt, so dass es nicht notwendig ist, eine theoretische Erklärung für den Übergang zu geben. (shrink)